Nezisková organizácia Global Footprint Network (GFN) každý rok vydáva
správu o udržateľnosti hospodárenia jednotlivých krajín sveta. Tento rok
ľudstvo vyčerpalo k 29. júlu všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra
schopná nahradiť za jeden rok, a od štvrtka žije na ekologický dlh.
Keby však celý svet žil rovnakým spôsobom ako obyvatelia Slovenska, tento dátum by prišiel omnoho skôr - už 13. mája.
"Slovensko patrí do skupiny najvyspelejších krajín sveta. S tým
prichádza aj vyššia spotreba zdrojov - v našom prípade, bohužiaľ,
väčšinou fosílnych palív a aj vyššia materiálová stopa," približuje Hudec. Materiálová stopa je množstvo vyťaženej suroviny, ktoré je potrebné na uspokojenie spotrebiteľského dopytu.
"Cieľom Európskej únie a OSN je oddeliť ('decouple') rast HDP od
materiálovej a emisnej stopy. O tom, či to je možné, sa vedie diskusia.
Žiaľ, Európska agentúra pre životné prostredie v januárovej štúdii
uviedla, že to možné byť nemusí, čo by znamenalo, že ciele Komisie aj
OSN sú nastavené na zlom predpoklade," analyzuje Hudec.
Deň ekologického dlhu vyjadruje globálny priemer a situácia sa značne
líši v závislosti od krajiny. Chudobnejšie krajiny vo všeobecnosti
dosahujú tento dátum omnoho neskôr ako tie bohaté. Katar žije na
ekologický dlh už od 9. februára, pričom Indonézia tento deň dosiahne až
18. decembra.
Na to, aby Slovensko tento dátum posunulo, je podľa Hudeca potrebná dekarbonizácia ekonomiky vrátane odstavenia uhoľných baní.
"Zdôrazniť treba tiež dekarbonizáciu elektroenergetiky, čo znamená
postupný odklon od plynu k obnoviteľným zdrojom a následnú
elektrifikáciu priemyselných odvetví tam, kde je to možné - napríklad
oceliarstva," dodáva Hudec.
"Rozvoj obnoviteľných zdrojov je dôležitý, zároveň však musíme
premýšľať nad tým, ktoré obnoviteľné zdroje budeme využívať. Slovensko
sa zatiaľ do veľkej miery spolieha na biomasu, čo sa však ukázalo ako
škodlivé pre lesy a ich schopnosť absorbovať oxid uhličitý. Veľkým
problémom - nielen Slovenska - je takisto intenzívne poľnohospodárstvo a
odpadové hospodárstvo, v ktorom sa musíme zamerať na zvyšovanie miery
recyklácie a minimalizáciu skládkovania," pokračuje Hudec.
K šetreniu životného prostredia môžu podľa Hudeca prispieť aj jednotlivci, ak sú ochotní obetovať istú mieru vlastného pohodlia.
"Môžeme nakupovať menej alebo nakupovať použité oblečenie - ak už
nakupovať musíme. Pri ceste do práce môžeme zvoliť verejnú dopravu,
bicykel alebo chôdzu, môžeme obmedziť spotrebu mäsa a prestať lietať na
dovolenky," uvádza Hudec. Vzápätí však dodáva, že "je dôležité si
uvedomiť, že až 71 percent svetových emisií produkuje 100 najväčších
korporácií. Sú to teda hlavne korporácie a štáty, ktoré im určujú
legislatívu, ktoré musia konať".
"Jednotlivci však môžu vytvárať verejný tlak, združovať sa,
protestovať, upozorňovať a najmä voliť politikov, ktorí si hrozbu
klimatickej uvedomujú. V tomto vidím najväčší prínos jednotlivcov," dodáva.
Iniciatívu Earth Overshoot Day považuje Hudec "za veľmi prínosný
projekt, a to najmä z dôvodu popularizácie a zjednodušenia témy spotreby
zdrojov a materiálovej stopy pre laickú verejnosť. Hoci sa za roky
fungovania tejto iniciatívy vyskytla relevantná kritika spôsobu výpočtu,
podcenenia či precenenia niektorých údajov, identifikácia aspoň
orientačného dátumu, kedy ľudia spotrebujú zdroje, ktoré je planéta
schopná za rok vyprodukovať, je pre mnohých silným a konkrétnym
odkazom."